Ďakujem, neprosím...

Autor: David Mikuš | 11.1.2010 o 21:48 | (upravené 11.1.2010 o 22:13) Karma článku: 3,98 | Prečítané:  406x

Už pár dní dozadu bolo jasné, že dátum 10.1.2009 sa zapíše veľkými písmenami do histórie fanklubu, keďže sa konal druhý oficiálny výjazd. Tentoraz sme zmenili cieľ cesty a namiesto Bardejova sa išlo o čosi bližšie, do Prešova. To však ešte nikto netušil, ako sa to všetko skončí...

 

Zraz bol oficiálne 14:30, pri zimnom štadióne. Po tom, ako sme všetci úspešne dorazili a zbalili bubny sme ešte pred 15-tou hodinou vyrazili. Cesta prebehla úspešne, po dorazení do dejiska zápasu sme si samozrejme zakúpili lístky a premenili jeden sektor na „oranžový kotol“.

Napätie vygradovalo, zápas začal. Čo sa prostredia týka, to sme hráčom vytvorili snáď ešte lepšie ako na domácich zápasoch. Bohužiaľ, prevahe v decibeloch sa nerovnala prevaha vo výsledku. Už v ôsmej minúte bol Robo Marton prvýkrát prekonaný. Potom sa v celej svojej dokonalosti predviedol hlavný arbiter, Majling, keď vylúčil Segľu do konca zápasu za faul, ktorý síce bol ale iste nebol hodný až takej nesmiernej prísnosti. Jeho moment, na ktorý sa bude ešte dlho spomínať však mal ešte len prísť. V 12. minúte, keď Dukla hrala v oslabení o dvoch hráčov prišiel gól na 2:0. na tom by nebolo nič zlé, keby sa puk do brány nedostal jednoznačne úmyselným kopnutím do puku hráčom Prešova! Najprv ho neuznal, potom však po porade s čiarovými rozhodcami zmenil svoj verdikt. Prvá tretina sa skončila aj vďaka neregulárnemu gólu a nadmerne prísnemu vylúčeniu jedného z našich najlepších hráčov nie práve lichotivým dojmom.

Našťastie chlapci to zobrali do svojich rúk a v ďalšej časti hry ukázali ako sa to hrá. Herná prevaha vyústila až do presného zásahu Tomáša Stríža.

Bohužiaľ, už to začína byť snáď trvalé prekliatie, keď sa nám už permanentne v tejto časti hry absolútne nedarí. Zápas skončil výsledkom 4:1.

Čo však nasledovalo po ňom, nemá snáď obdobu. Počas nášho ďakovania hráčom nám začali fanúšikovia Prešova kradnúť zástavy, ktoré sme mali rozvešané pri našom sektore. Výrastkovia, ktorým už zakázali vstup na futbal teraz robia zlo na hokejových štadiónoch! Čo však bolo na celej veci najzarážajúcejšie, že široko ďaleko nebol prítomný jediný „sbskár“, alebo príslušník polície! Teda pardón, z dvojice príslušníkov bezpečnostnej služby (jedinej dovjice na štadióne!) si jeden začal vyziekať budnu so slovami, ako nás ide zmlátiť! A to je už skutočný vrchol! Tak tí, čo majú chrániť bezpečnosť idú zbiť nevinných, čo prišli len povzbudiť svoj tím? Ako sa teda nemáme báť o svoju bezpečnosť kdekoľvek, keď zložky, ktoré majú zaručovať pokoj prispievajú k výtržnostiam?!

Organizátor k nám po niekoľkých minútach prišiel so slovami, že ľudia, ktorý vlajky zobrali už zmizli a my sa máme rozísť. Všetky naše výhrady boli odbité slovami: „výjazd nebol nahlásený“. Akosi sa pozabudlo na fakt, že nikde v smerniciach SZĽH nieje zakorenená povinnosť výjazd nahlásiť. A aj keby, nieje bezpečnosť vyššou prioritou? (POVINNOSTI USPORIADATEĽA STRETNUTIA - Článok 27 - Usporiadateľ stretnutia zodpovedá za regulárny a hladký priebeh stretnutia, za bezpečnosť hráčov, rozhodcov, zástupcov zväzu, regiónov, ako aj za bezpečnosť divákov.) Hľadel organizátor, keď nás nabádal aby sme odišli nato, že člen fanklubu (Mimo) bol fyzicky napadnutý? To sme sa až tak previnili, keď sme dúfali, že žijeme v štáte, kde sa netreba báť o svoje zdravie?

Myslím, že sucho skonštatovať, že organizátor zápas nezvládol je v tejto situácii primálo....

 

Ďalšie nepríjemné prekvapenie čakalo na verných, ktorý sa vrátili či už členov alebo nečlenov fanklubu keď si po príchode domov prečítali internetové diskusie. Vyjadrenia ako: veľký hrdinovia z Michaloviec boli potrestaný za správanie na konci zápasu, alebo že sme mali čo sme chceli, to bude zas nárekov a podobne. Tak pokiaľ vám tak vadilo naše správanie na konci zápasu, že sme kričali Michalovce, alebo Dukla tak to sa asi nezmení. Ale netuším, čím sme sa teda previnili, lebo povzbudzovanie svojho tímu je podľa mňa bežná vec. Vlastne sme ním boli tak zamestnaný, že nič iné, čo by pánom Šariša malo vadiť sa nedialo. Obzvlášť by som však považoval za potrebné vyjadriť sa ku komentáru, že sme kričali na ženy a deti, čo išli naokolo po konci zápasu. Takéto nepravdivé obvinenia si celý fanklub Orange Warriors vyprosí. Zavadzať klamstvami, to je to najlepšie, čo mohli výrastkovia z Prešova asi urobiť.

 

Nedá nepoložiť otázku všetkým kompetentným, či sa týmto na hokeji nezavádza nový precedens? Pretože neviem žeby tu doteraz bolo niečo v takomto rozmere. Však Verbálne útoky zo strany „sbskára“, fyzické napadnutie nášho člena, krádež, úplný nezáujem zo strany organizátora ale aj polície, ktorú sme tiež privolali. Znamená to teda, že sa máme báť, pokiaľ chceme len tak málo – vidieť svoj obľúbený klub? 6e sa máme báť púšťať naše deti na hokej? Toto je budúcnosť tohto športu??

Ale ku koncu by som sa samozrejme chcel poďakovať divákom v Prešove. Všetkým tým, s ktorými sa dalo normálne cez prestávku porozprávať, ktorí nám podávali ruky tesne pred incidentom a obrovská vďaka aj chalanovi z prešovského fanklubu, ktorý sedel za bubnom a pomáhal tiež riešiť situáciu. Dúfam, že na Slovensku prevládajú práve takíto, praví diváci, ktorí chcú vidieť hlavne hokej, nie výtržnosti.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Na ministerstve prežil Mečiara, Dzurindu aj Fica. Prečo by mal Plavčan odstúpiť

Aj keď ďalšie kauzy pribúdajú, odstúpiť zatiaľ neplánuje.

EKONOMIKA

Flash končí, Tatra banka zmení internet banking

Flashové internetové bankovníctvo je bezpečné, uisťuje Tatra banka.


Už ste čítali?