Prečo hokej?

Autor: David Mikuš | 25.9.2009 o 23:48 | Karma článku: 2,89 | Prečítané:  460x

Sedím, bolí ma chrbát, nemám hlas. Však bola by hanba prísť z hokeja aj s hlasom! A ja ako správny fanúšik som sa nenechal zahanbiť. Z takého kričiaceho hľadiska by sa dalo povedať, že ničím zaujímavý zápas. Oslavovali sa góly domácich, boli depresie pri skórovaní súperových hráčov, nadávalo sa na rozhodcu.

. Ale kto to už raz okúsil vie že žiaden zápas nemôže byť nuda. Toľko emócii aby pretieklo za taký krátky čas, to sa dá snáď len v športe. Preto si vždy sadnem ku fanklubu, tam predsa emócie tečú dvojnásobne. A to sa človek ani nemusí pozerať na tých najlepších! Aspoň mne stačí chodiť na hokej tu, do Michaloviec. Aj keď možno práve tunajšia Dukla je na tom po fanúšikovskej stránke lepšie ako drvivá väčšina klubov v lige. Túto sezónu úplne suverénne! Koľko krát sa hralo doma, toľko krát návšteva kola. A to ide o klub, ktorý v minulej sezóne skončil na 12. mieste! Ale aby som moc neodbočoval od témy. Nechcem moc ospevovať michalovský klub, ale hokej celkovo. Tomu športu Slovák rozumie. Bohužiaľ 90% z týchto znalcov ktorý vedia všetko o každom a najlepšie čerpá informácie len že sa usadí pri Dvojke počas MS. Pokiaľ sa nám podarí postúpiť do Južnej Afriky (čo pevne verím že sa podarí) tak budú títo všetci najväčšími futbalovými odborníkmi. Áno, tak je to vo väčšine vecí. Ja samozrejme aby nevznikol mylný dojem nemám nič proti futbalu, skôr naopak. Ale hokej je hokej. Krásny svojou rýchlosťou, mrazivý tvrdosťou. Znie ako ako okopírovaná poučka, ale tak to skutočne je. Za pár sekúnd úplne prenesenie hry, stačí jeden zlý pohyb, strata puku, šikovný súper a karta je úplne otočená. Obrovské množstvá adrenalínu pri akejkoľvek situácií. Len pre ilustráciu, z dnešného zápasu: Čtvrtníček (Detva) úspešný proti nášmu brankárovi (Marton). Stav1:2, tribúny sa samozrejme ihneď oboria na toho čo vždy za všetko môže – rozhodca. Po neúnavnom vymenúvaní kam má ísť si človek sediaci „v kotle“ ani poriadne nevšimne že sa opäť hrá. Neprejdú ani dve minúty, tribúny pomaly chápu, že Halecký rozhodnutie nezmení, tak sa začínajú venovať opäť hre. Segľa, Frac – GÓÓÓL! 1 400 ľudí je na nohách, skáče, kričí. Samozrejme aj ja. Pozriem na pravo, a kamarát na mňa vrieska: „To im ale trvalo!!“. Tou zvyšnou časťou mozgu, ktorú ešte úplne neovládla eufória sa snažím podľa jeho výrazu dedukovať, či to myslí ironicky. S najväčšou pravdepodobnosťou nie. Tu je v praxi opísané to čo spomínal vyššie. Necelé dve minúty a už „im to trvalo“...

Proste neopísateľne, úžasné, skvelé... Ako celý tento šport.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Legenda Merckx o Saganovi: Súperi mu len nahrávajú

Merckx nevidel na MS poriadne preteky.


Už ste čítali?